Päť violončelových sonát Ludwiga van Beethovena predstavuje najkrajší dar hudobného klasicizmu pre violončelo. Beethoven bol prvým, kto pre tento nástroj napísal sonáty s plne vypracovaným klavírnym partom a vytvoril tak skladby moderného typu. Ukážky geniálneho myslenia majstra v nezameniteľnej interpretácií dvoch popredných slovenských umelcov, vychádzajú ako Sonáty a variácie pre klavír a violončelo pod hlavičkou Real Music House.
Danielu Varínsku a Jána Slávika netreba siahodlho predstavovať. Obaja stelesňujú špičkovú muzikantskú kvalitu s dlhoročnou koncertnou činnosťou u nás i v zahraničí a obaja majú bohaté skúsenosti i s Beethovenom. Varínska sa rokmi vyprofilovala na prvotriednu interpretku autorov klasicizmu, čo jasne deklarovala aj nahrávkou 32 Beethovenových sonát. „K Beethovenovi mám veľmi blízky vzťah, pretože som sa ním od mladosti veľmi intenzívne zaoberala a po 32 klavírnych sonátach a desiatich husľových sonátach som sa pri nahrávaní týchto violončelových sonát cítila ako ryba vo vode. Páči sa mi, že tu ide o dialóg a to je najvyššia forma komunikácie v komornej hudbe,“ konštatuje. Tieto majstrovské diela, považované za základné piliere klasicistického komorného repertoáru, ilustrujú všetky tvorivé obdobia skladateľovho života. V prvých dvoch sonátach – F dur op.5 č.1 a g mol op.5 č.2 dostáva väčší priestor virtuózna hra klaviristu. Sonáta A dur op.69, považovaná za najlyrickejšiu z pomedzi sonát, utvára pre klavír a violončelo rovnocenné postavenie. Posledné dve sonáty – C dur op.102 č.1 a D dur op.102 č.2. sú už predzvesťou neskorého Beethovenovho štýlu a kladú na interpretov technicky náročné požiadavky. „Vo fuge piatej sonáty, ktorú milujem, ide už o úplné bláznovstvo a predznamenávanie vývoja hudby dopredu, za ktorú by sa žiaden skladateľ 20. storočia či súčasník nemusel hanbiť,“ vysvetľuje Slávik. Spomínanú poslednú sonátu venoval skladateľ dlhoročnej priateľke – grófke Márii von Erdődy. Nahrávku kompletu piatich sonát dopĺňajú tri variácie pre klavír a violončelo – G dur WoO 45 , F dur op. 66 a Es dur WoO 46. Posledné dve sú venované Mozartovi. Hoci sa títo géniovia videli len jediný krát, na oboch toto stretnutie silne zapôsobilo. Beethoven preto skomponoval dve variácie na motív árie Papagena a duetu Paminy z opery Čarovná flauta.
Varínsku a Slávika spája okrem lásky k Beethovenovi i dlhoročné hudobné partnerstvo. „Rátal som, že vyše 55 rokov hrám na violončele, vyše 45 rokov v Moyzesovom kvartete a vyše 35 rokov s Danielou Varínskou. Považujem za obrovský dar, že mi život doprial mať takúto klavírnu partnerku,“ spomína Slávik. Základ tohto partnerstva predstavuje intenzívne vnímanie spoluhráča a vyústenie do hudobného súzvuku. „Je to svet dvoch partnerov, ktorí si musia navzájom vychádzať v ústrety, rešpektovať sa a najmä sa veľa počúvať, čo sme sa za tie množstvá rokov už naučili,“ vysvetľuje Slávik. „Myslím, že po tých rokoch, čo sme spoločne hrali aj inú hudbu, rozumieme lepšie aj štruktúre aj emocionálnemu svetu Beethovena a myslím- dúfam v to, že tá hra je diferencovanejšia, ako bola pred tými dvadsiatimi-piatimi rokmi,“ dopĺňa Varínska. Umelci nahrávkou pokorili ďalší Olymp klasicistickej literatúry. „Tak, ako má Peter Hámor zdolané všetky osemtisícovky sveta, tak aj pre mňa je tých päť sonát určitých päť vrcholov, ktoré sa nám podarilo zdolať. Človek sa z toho chvíľku teší a potom zase vymýšľa, ku ktorému vrcholu by sa rád ďalej vydal,“ uzavrel Slávik.
Nechajte sa unášať hudobnou poéziou skladateľa s citom pre ľudskosť. Podmanivá hommage veľkému majstrovi Ludwigovi van Beethovenovi vychádza vo vydavateľstve Real Music House.
